Všetci sme potomkovia Kainovi

Autor: Ľubomír Olach | 5.1.2011 o 18:48 | (upravené 5.1.2011 o 18:54) Karma článku: 3.03 | Prečítané  426-krát

      Pred nedávnom som dočítal novú knižku Ľuboša Juríka „Všetci sme potomkovia Kainovi.“ Autor tentoraz nenapísal detektívku aj keď sa to po prečítaní prvých stránok zdá. Ide o hlbší príbeh, vlastne skladačiek, ktoré však majú samostatnú pointu a predstavujú celkový obraz doby v ktorej sme žili a žijeme.

       Samozrejme najviac upúta zobrazenie hlavnej postavy. Na nej autor cez pomery na Poľnej ulici v Bratislave opisuje celkovú klímu v spoločnosti po prevrate v roku 1948 až do dnešných čias. Ako cez rozbúrenú rieku majstrovský pláva jednotlivými udalosťami vtedajšom socialistickom Československu. Ukazuje ako sa niektorí jednotlivci vedeli vzbúriť proti režimu aj keď ich to stálo roky väzenia v Jáchymovských uránových baniach. Autor však zaostril svoj talent aj na ľudí, ktorí podľahli z rozličných príčin tlaku Štátnej bezpečnosti a podpísali s ňou spoluprácu. Niekedy to bolo pre kariéru, inokedy zo strachu pred väzením, alebo z iných príčin.

       Majstrovsky sú napísané dialógy medzi hlavnou postavou a jeho priateľom z detstva, Sulom, ktorého prišiel zabiť do Buenos Aires. Po dlhých nociach strávených spomienkami na spoločné detstvo, mladosť, ale aj búrlivý porevolučných vývoj sa obaja dostanú na pokraj vášní, priateľstva, ale aj nenávisti. Pri týchto vyhranených dialógoch sviežo pôsobí vzťah k mladučkej šestnásťročnej Pavlíne, dalo by sa povedať Lolitke, ktorá prišla do hlavného mesta Argentíny šermovať na majstrovstvá sveta juniorov. Pozval ju tiež Sulo, ktorý musel zo Slovenska utiecť, keďže sa zaplietol s mafiou i so Štátnou bezpečnosťou a hrozilo mu, že ho doma niekto zabije. Vzťah medzi hlavnou postavou a Pavlínou je elektrizujúci. Je nabitý erotikou, ktorá graduje pretože On si uvedomuje, že je to pre neho posledná možnosť ako sa milovať s takýmto krásnym, mladým dievčaťom do ktorého je bláznivo zamilovaný, pričom na ňu aj strašne žiarli pretože vie, že situácia ktorá sa mu v Buenos Aires naskytla sa už nikdy nezopakuje.

     Záver knižky je tak trochu Kafkovský i Freudovský, ale rozhodne prekvapujúci. Myslím si, že podobný román už dávno na našom knižnom trhu nebol. Škoda, že naše vydavateľstvá dávajú prednosť rozličným plytkým ženským románom pred skutočným umením. Sme však na Slovensku, tak zabudnite.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?