Keď hneď na začiatku rozhovoru prišla reč o situácii v Líbyi pani Iveta Radičová sa tvárila veľmi profesionálne. Otázku o najťažšom rozhodnutí v jej živote zahovorila s tým, že ešte situácia na bezletové nebo nad touto krajinou nedozrela a tak sa vlastne divák nedozvedel v čom spočívalo to jej najťažšie rozhodnutie. Pani redaktorka to nechala bez povšimnutia a ani nezaregistrovala, že pani premiérka, keď spomenula krajiny, ktorých sa situácia bezprostredne týka menovala aj Rumunsko a Bulharsko. Človek by takýto nedostatok u premiérky a ani redaktorky naozaj nečakal. Na otázku o vyvodení zodpovednosti pána ministra Uhliarika za netransparentný tender pani premiérka hovorila čosi o lacnejšom očkovaní detí a pani redaktorka nebola schopná na to niečo povedať. Podobne to bolo pri otázke o prepúšťaní železničiarov. Najskôr pani premiérka urobí z ministra dopravy Jána Fígeľa hlupáka, ktorému dá prepracovať domácu úlohu, aby sa pred občanmi predstavila ako tá čo bojuje proti prepúšťaniu, aby nakoniec tento projekt viac menej v tej istej forme o pár dní schválila. Pani redaktorka opäť zostala ticho. O otázke okolo stavby diaľnic je už škoda sa rozpisovať. Podľa toho čo povedala ich nedostávame ani do roku 2020. V podstate celý rozhovor vyznel ako monológ pani premiérky bez zasahovanie redaktorky. Takúto servilnú nadprácu tuším ani v STV hneď tak nepamätajú a to je už čo povedať. Ak si takto nové vedenie STV predstavuje zvýšenie kvality spravodajstva tak boh s nami a zlé preč.
Premiérka na úrovni redaktorky - katastrófa
Taký slabý rozhovor ako bol včera v relácii O 5 minút dvanásť si ani nepamätám. Pani redaktorka tam akoby ani nebola. O tom ako sa vedie rozhovor možno na základe včerajšieho výkonu povedať, že nemá ani šajnu. Treba však zdôrazniť, že ani pani premiérka za ňou veľmi nezaostávala.